Basnicky.sk

Vojna. V krajne nastal zmätok. Všetci sa chytajú zbrane. I obyčajní sedliaci, ktorí v živote nedržali meč, len vidly a lopatu. A čo iné nám zostáva? Len bojovať. Alebo si v tichu počkať na svoju smrť. Kým prídu vojaci a všetkých nás vyvraždia. Ženy kričia, deti plačú, muži sa hrnú na front. Bok po boku bojujú na bojovom poli. Sledujú ako jedného po druhom vraždia ich najlepších priateľov, susedov, či otcov. Až nakoniec príde rad aj na nich. Ale prečo??? Prečo ľudia umierajú za sny iných? Za sny skúpych kráľov? Prečo vedú nezmyselné vojny?

Vojna. Hlad. Chudoba. Slzy rany nehoja. A tých psychických je viac ako fyzických. Rany duše... Čo sa nikdy nezahoja. Ostať navždy poznačeným.

Bojovať? Za česť a slobodu? Áno! No nechať sa zabiť pre iných? Zomrieť pre blízkych. Čo ma po niekom, koho nepoznám. No bojujem za neho. Za kráľa!

Nestratiť odvahu, nádej a vieru. Odvaha je vyvolaná strachom. Nádej nás neopustí, ak veríme. Veríme, že raz bude lepšie. No skôr ako príde to lepšie, musí prísť horšie.

Ľudia sa nedelia na levy a ovce. Na tých čo lovia a na tých, ktorí sú lovení. Veď každý muž, ktorého zabijem mal rodičov, priateľov, ženu a deti. Každý je rovnako človekom ako aj ja. Každý trpí, každý žije. Tak prečo sa musíme navzájom zabíjať? Buď my alebo oni.

Bojovať. Za správnu vec. Za to, čo sa ma bytostne dotýka. Za nič iné. Nevybudujem sny iným. Nech si za nich bojujú sami...

Hrdinovia sa rodia aj umierajú. Ostávajú legendy. Nič viac a nič menej. Raz za čas si občas niekto spomenie na ich meno. Opráši ho.

Byť hrdinom znamená prekonať strach. Prejaviť odvahu. Vykonať čin, ku ktorému sa iní neodhodlajú. Riskovať život. Byť smrti na dosah. Nie je vo vojnách smrti dosť? Ešte ju aj vyhľadávať?

Hrdinovia sa rodia vo vojnách. No ak chceme hrdinov, musia byť vojny???

Som hrdinom. Hrdinom bez vojny.