Basnicky.sk

Smrť zaodetá v čiernom
ako vánok v studenej noci
tak ja blúdim tieňom
ale zastavil ma ktosi.

Trhliny v skalách ako v mojom srdci
tak ako keď rastlina na slnku sa dusí.

Keď spomeniem si na tú tvár
láskou sa napĺňam
rozmýšľam prečo mi ju osud vzal
keď život mu vypĺňam.

Prečo lásku čo mi dal
ukradol a rozvrátil.
V mojom srdci zostal žiaľ
proti mne ho obrátil.

Že je mu to ľúto
oči rýchlo odvrátil
zostalo silné puto
avšak nikdy sa už nevrátil.