Basnicky.sk

Lanami s bambusov zviažem všetky city sveta
v neviditeľný obláčik premením myšlienky ľudí
a to, že som porušila pravidlá, zostane utajené.
Lodička vetrom odnášaná z prístavu teplej náruče
brádzi už len v kalných vodách rozpadnutého srdca.
Píšem túto báseň pre teba, ty múza mojich rúk
dotýkajúc sa môjho bieleho papiera svojimi ústami
čo mi zatemnili mozog a otvorili oči.
A tak celý svet je podvedený mojím egom
pričom urobiť niečo skôr, ako to urobí niekto iný je povolené
iba vtedy, keď tma noci zakryje nepravdu a pretvárku.
To, že ťahám konce dvoch lán je lož
ja len jednou rukou držím sa života a druhou smrti
a v slabých chvíľach volám tvoje meno a ty
stále stojíš za oknom a mávaš mi na rozlúčku.
Ach, tá skur*ená spoločnosť ma dostala tam
kde Cháron preváža zradcov a vyhnancov
na miesto kam sa ja nikdy nedostanem pretože
som až príliš svätá a nedotknutá dnešnou dobou.
...krv ti steká po líca, a tela sa dotýka silná ruka osudu
mám pocit, že celý svet nespasíš tak sa nehraj na Krista
a buď si istá, že sa zobudíš v posteli plnej zvratkov
preklínajúc vlastnú existenciu...