Basnicky.sk

Na nohách okovy lásky nosí,
Bosí po črepinách krivdy chodí.
Bolesť trpí jeho srdce veľké,
ale i tak v syna svojho verí.

Každý deň dá nám novú šancu,
nehľadiac, že verí klamstvu.
S dušou bezbožných sa morí,
zabudnutých ťahá s priepasti.

Boj zvádza nekonečný,
lebo verí, sťa pastier v stádo
čiernych oviec farizejských.
Sľub dal ľudstvu, jeho otcom.

Kalich trpezlivosti pretiekol.
On ho i tak stále zlieva,
bo vieru v nás stále drží,
či ho trápi smilstvo, neviera.

V rukách kŕčovito drží moc
a hoc ju vždy použiť môže.
Nie! On je trpezlivý.
A my stonáme : „Ó Bože.“

Anjelské légie, ohnivé meče
pri bránach zeme stoja.
Dverce pokory a viery
iba vďaka ľútosti neotvoria.

Čaká, hľadiac do očí syna,
či na ramenách vinu nosí.
Možno áno, možno nie.
Ty sa spýtaj, kto si?