Basnicky.sk

V šere letnej noci,
pod závojom mesačnej moci
získavam ten pocit,
že patrím IBA TEBE.

Lampy na mňa žmurkajú,
myšlienky sa k Tebe túlajú
všetky hradby prebúrajú
keď patrím IBA TEBE.

Ja dirigujem všetky cikády,
keď hladím Tvojich vlasov arkády,
a nemyslím viac na pády,
veď patrím IBA TEBE.

Rád vojdem do slepej uličky,
znesiem Ti z nebies všetky hviezdičky,
a nepotrebujem žiadne čarovné paličky,
ak patrím IBA TEBE.

Bojujem a podlieham Ti,
kde sa pozriem si len Ty
a hlúpi sú všetci tí
čo nedali lásku IBA TEBE.

Kvôli Tebe sa rúham,
si prameňom k mojim túham
a bránou ku všetkým dúham,
ktorými lásku nosím IBA TEBE.

Raz možno dotkneme sa neba,
veď Ty máš mňa a ja mám Teba
a to čo Ti Boh nedá
darujem z lásky IBA TEBE.

Keď raz padne z nebies hviezda,
ukážem Ti rozkoš lásky hniezda,
teraz sa Ti to možno nezdá,
ale my patríme IBA SEBE.

A ak by som sa v noci trochu chvel,
to preto, že som Ti všetku lásku dať chcel,
v nežnom súboji dvoch tiel,
čo patria IBA SEBE.

Keď delá iskry uzrejú,
na hrudi sopky vyvrejú,
vtedy sa srdcia v jeden dych zlejú
a darujú sa IBA SEBE.