Basnicky.sk

Videla som ju, tak zranená a tak osamelá,
Plakala a kričala, že nemôže robiť, čo smela,
Oči podliate, a vlasy vytrhané,
Modlila sa a kričala ,,Pomôž pane!“
Vstať nemohla, nohy mala krvavé,
A ďalšiu bodnú ranu, spôsobovala si práve,
Na žilách priložený nôž,
Triasli sa jej ruky, a kričala ,,Pomôž!“
Kedysi bývala najkrajšia kráska,
Čo sa s ňou stalo? Môže za to láska!
Chcela sa zničiť, po celom tele bodné rany,
Život z iného uhla a pohľadu jej bol daný,
Nechty mala vytrhané, pery od krvi,
Čakala dlho, no neozval sa jej prvý,
Pchala do seba pirule, chcela to mať za sebou,
Premýšľam, či to nebolo tým hajzlom, čiže tebou!
Ušla z domu a týždne jej niet,
Rodičia sa boja, na hrob jej doniesť kvet!
Polícia, ju všade hľadá,
Ona sa len po tichúčky skladá,
Život na vlásku, a je tak mladá,
Jediné, čo jej ostalo, je v ruke ten nožík,
Nezachráni ju už ani ten bôžik,
Videla som ju tak nadmerne zranenú,
Ochabnutú, a škaredú ženu,
Dívam sa do odrazu vody a pozerám sa poriadne,
Panebože, to som JA, dívam sa lepšie po dne!
Naozaj, zľakla som sa tak,
Nožík na ruke potočím dvakrát,
Červená krv len tečie,
Môj vysnívaný princ aj tak preč je!
Ak ma nezachráni, mňa zranenú princeznú,
Na čiernom aute, v truhle ma odvezú.