chcem ťa
no stracam ťa raz
opäť raz
som bezmocná až mi to vyraža dych
nemôžem to už zastaviť
tvoja láska ma zmenila
zničila
spálila
no ja si nedám povedať
som ako motýľ , ktorý sa stále vrhá do plameňa
menim sa
už nič nieje ako to bolo
prečo sa to takto stalo ?
hľadám vinu v sebe
preto ti teraz pišem odkaz
nech sa mi uľaví
slová mi pomaly klžu po papieri
deň sa zrazu strieda s nocou
koľko času už uplynulo sama neviem
rok dva viac
už to nepočítam
pomaly tvoja láska uniká
niekde preč
preč z môjho tela
jej vedlajšie učinky sa ešte hlásia
tlmím ich zufalimi výkrikmi
slzami smútkom
som tu
až kým nekončim v sebe ten boj
bolo to táké zvláštne
bleskové ako víchor
no trocha to utíchlo
no v žvote už nemám zmätok
čakám na krásne nové ráno
Dátum vloženia 13. 6. 2005 22:38janka
Svitanie .....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2726
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti