Basnicky.sk

To čo píšem nie je dôležité,
slová ti ako dôkaz nestačia
dúfam, že mi raz tvoje city všetko prepáčia.
Prečo neodpustia moje omyly,
večné frfľanie?
Prečo nemyslíš na moje ohľaduplné správanie?
Prečo mi neodpustíš,
že som bola hlúpa
a tak rýchlo ťa stratila,
prečo mi nepomôžeš,
veď ja by som sa k tebe tak rada vrátila.

Čo by som teraz dala za tvoje objatie,
sto tvojich najnežnejších bozkov,
potom by som už viac nebola len úbohou troskou.

Srdiečko ťa stále ľúbi,
stále po tebe túži,
po nociach strávených s tebou,
po noci, kedy by sme zasa boli sami sebou.
Chvíľa,
pocit byť zase s tebou,
vedľa svojho cítiť tvoje telo,
to je pre mňa nebo.

Počuť tvoj tichý vzdych,
keď otočíš sa k stene,
byť vedľa teba, keď na posteli driemeš.

Navždy len s tebou byť,
teba milovať,
nikdy ťa nestratiť,
veď za to byť s tebou by dala j anjel nebo zatratiť.

Nechcem byť viac sama,
nevieš ako ma to všetko mrzí,
keby si bol so mnou,
povedali by ti to moje slzy.

Iba môj tichý plač prezradí čo si myslím,
že chýbaš mi ako každému kyslík,
len mi prosím nepovedz, že táram nezmysly.

Si moje ráno,
aj moja noc, veď nechcem od teba až tak moc.
Iba trochu pochopenia, nežnosti a lásky,
byť chvíľu s tebou, hladiť tvoje vlásky,
do uška ti šepkať,
že ťa navždy budem milovať.