Basnicky.sk

Nechcem už ľúbiť,
nechcem mať strach,
že zase stratím niekoho,
koho budem zo srdca milovať.

Láska nepriniesla nič dobré,
iba pár popísaných listov.
Odišla vo vhodnej dobe,
i keď srdce ostalo naplnené bolesťou.

Strata lásky dá sa zniesť,
to nie je veľká veda,
ale vzdať sa koho ľúbiš,
to sa predsa nedá!

Ako môže láska povedať,
že som do vzťahu nedala nič,
keď každou voľnou chvíľou na mňa splietala
tento hrozitánsky bič.

Za všetko môže láska,
pokazila moju súdnosť,
stratila som cit.
Nedokážem sa za seba nehanbiť.
Namiesto odpovede, rieši sa otázka:
"Prečo?"
Nikdy nepochopím to niečo,
v akom mene láska vlastne konala.
Viem len, že mi všetko drahé zobrala
a nič naspäť nedala.
Slzy, smútok, plač,
iba to mi zostalo.
K vysloveniu: "Prepáč!"
srdce šancu nemalo.

Pomaly umiera.
Srdce a láska tiež.
Aký to je krásny pocit, keď vieš,
že niekoho miluješ.
Pocit sa stratil,
láska zmizla preč,
rukávom slzy utieram,
kým sa mi vráti reč.

Láska odišla, všetko zostalo prázdne a úhľadne čisté.
Nič nebude viac krásne,
vyhliadky sú hmlisté.

Všetko zapadne prachom
až viac nebudem stáť o to,
byť len ďalšou hlúpou láskou.
Láska zomrela.
A ja s ňou.
So svojou nekonečnou bolesťou.