Spotené telá, sklopené riasy.
Uväznená v slovách neskonalej krásy.
Nahá telom, odetá dušou.
Spálená vášňou, spitá snami.
O milovaní...
Pavučina šťastia trhá sa v čase.
A oheň lásky náhle ti zhasne.
Unášaná vírom diania stupňuje sa bolesť.
Dotýkaš sa ohňa a predsa cítiš mrazivý chlad.
Telo sa zahaľuje do tichého chvenia.
Odpúšťanie je neznáma veličina.
Zvláznil sa čas a náhle stráca sa tvoja vôňa.Necítim nič.
Len ľadové ostrie našich tiel...
Dátum vloženia 17. 8. 2007 08:48Calimera 
Ľadové ostrie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1714
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. somtu
pekné, cas asi vylieci i Tvoje rany
17. 8. 2007 18:14 - nereg. dummy
sklopené riasy, privreté viečka...
kde si ?... zhasína sviečka...
perla sa valí po tvári..
a ľadová dlan dušu hľadí..
je to pekné..
...smutné
18. 8. 2007 17:14 - nereg. čas
neliečim
zakrývam všetko kopou prachu
a na spomienky
fúkam hustú hmlu
...a nezastaví ma nik
19. 8. 2007 09:35
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
