Basnicky.sk

Keď pozriem na svoju tvár v zrkadle,
ako to každé ráno býva,
vtedy mi úsmev ochabne
a dúfam, že sa mi to sníva.

Nie som pekná to je fakt,
ale škaredá tiež nie,
skúsim chytiť nový takt,
to o mne ešte nikto nevie.

Moja tvár nieje krásna
ako farba tvojich očí,
keď zjaví sa mi tvár tvoja jasná,
hlava sa mi točí.

Dokonalosť to je svolo vzácne,
vzdialené však tiež,
pre Teba píšem básne
a Ty o tom vieš.

Smeješ sa, tretáš,
nepúšťaš do myšlienok,
nado mnou sa stále chvastáš
a nadávaš do sliepok.

Ty vieš, že odpustiť
je pre mňa ľahká vec,
neviem si to pripustiť
a zmeniť svoju reč.

Dohnal si ma do šialenstva,
skoro som to skončila,
sadol si do obecenstva,
keď som sa ja močila.

Až vtedy som pochopila,
že krása nie je všetko,
z hlavy som Ťa vypustila,
už nie som malé decko.