Basnicky.sk

Možno sa to zdá nemožné....že láska cez net......ale verte mi nie je to tak....keď si toto prečítate a zamyslíte sa nad tým možno vás to presvedčí...

Bolo 31. decembra pár minút pred siedmu a ja som sa nudila doma. Vonku štípal mráz, fúkal silný vietor a snehové vločky pokrývali celú krajinu. na polnočnú oslavu bolo všetko pripravené a tak som si išla sadnúť k počítaču. Prihlásila som sa na chat. Nikto koho som poznala nebol prihlásený, všetci oslavovali vonku len ja som sedela doma. Na chat písal nejaký chlapec, ktorému som napísala. Normálne sme sa predstavili, popýtali sa na základné veci. Poslal mi fotku, aj ja jemu. navzájom sme si padli do oka. Pred polnocou som sa odhlásila aby som nezmeškala prípitok s rodinou. Ako som počítala posledné sekundy starého roka, som si spomenula na toho chalana. Po prípitku som išla zase na chat popriať šťastný nový rok. Ten chalan tam bol. Zase sme si napísali pár pôšt...
Vždy keď som bola na chate a aj on sme si dlho písali. Nekonečné hodiny strávené pri jeho pošte. Super sme si rozumeli a stále sme si mali o čom písať. Nevedela som sa odtrhnúť od jeho "písmeniek"... až raz som mu navrhla stretnutie. Ale on odmietol, veľmi ma to sklamalo. Písali sme si už tri mesiace a cítila som že som sa do neho zaľúbila. Stále som mu navrhovala stretnutie, ale on nechcel. ž raz ma prekvapil a prišiel ku mne domov, veľmi ma to prekvapilo, ale hlavne potešilo. Vtedy som si už bola istá, že ho ľúbim. Stretávali sme sa a bolo nám fajn. Vyznal mi aj lásku a veľmi sme sa ľúbili. Písali sme si každý deň....až v jeden deň sa prihlásil na chat a nenapísal mi. Myslela som si, že ma nejakú prácu a napíše neskôr, lebo deň predtým bolo všetko super a úplne v pohode. Čakala som 5 minút, nenapísal. Ani po 10 minútach nenapísal....a ani po hodine. Zdalo sa mi to už čudné a tak som mu napísala. Hneď ako som odoslala moju poštu sa odhlásil. Vedela som, že nie je niečo v poriadku. Celý deň som sa triasla a veľmi som sa bála. Až nakoniec večer,keď som ležala v posteli som začula ťuknutie v mojom mobile, prišla SMS-ka. Na tento zvuk som čakala celý deň, vedela som, že je od neho a v nej vysvetlenie prečo nenapísal. Keď som si prečítala text, mi telefón vypadol z ruky a slzy sa mi začali valiť po tvári. Tvárou som sa otočila do podušky aby som niekoho doma nezobudila. Stále mi v hlave znel text:
,, Je to moja chyba ale musím to skončiť. Nepýtaj sa prečo, to by si nepochopila. Prosím Ťa, nehnevaj sa na mňa."
Preplakala som celú noc aj nasledujúci deň. Doma som povedala, že ma bolí hlava aby som nemusela do školy. cez deň som už ani nevládala plakať. Stále som si kládla otázky: ,, Čo by som nepochopila??? Prečo mi to spravil??? Nerobil si tie 4 mesiace so mňa srandu???" Keď bol vždy na nete som ho provokovala a písala si s inými chlapcami a práve vďaka tomu som spoznala môjho terajšieho priateľa, ktorého mám oveľa račej a je mi s ním aj lepšie. Vtedy to boli moje najhoršie chvíle, celý mesiac som myslela len na neho.....ale teraz by som mu aj poďakovala za to čo mi spravil, lebo len kvôli tom mám teraz môjho MILÁČIKA :-*