Basnicky.sk

na pokraji priepasti
úplne sám
zlomený, zmietaný bolesťou
tak veľmi sám.

svet sa protim nám zvrhol
do tváre bije nás päsťami
strká prsty do očí
do žíl pichá kyselinu

zo statkov sú len zmetky
prázdne chleby bez striedky
a únavné, ponižujúce
nekonečné a bolestivé starosti

akoby inak nebolo zadosti
akoby sme nemali dosť života
sami len my dvaja pre seba
pomaly kráčat si do neba


nemyslel som, že zatratený
možem byť cez telefón
a diablov vynález chrtsne mi
tvoj krvou podliaty smutný tón

do tváre, do duše
zlomí ma a pokuše
len plačem a neviem čo príde
zajtra, či poštár, či smrť

čo robiť mám, ako sa chrániť
ako nebyť stále zatratený?
chcel som len dobre pre nás
upieral si slasti a lenivosť

dostal som pandorinu vkladnú knižku
z ktorej deň čo deň vybrám
krvavé peniaze kryté nenávisťou
a tá žieravá krv nás rozožiera.

až stojíme na kraji priepasti.
a ja vlasne ani nič
ja len rád ťa mám
no poslal som ťa do zlého boja
a ty už nevládzeš stáť nanohách
opustil som ťa, a ty nevládzeš
ma už ľúbiť.

a ja len v teple si sedím a čakám,
že sa vrátiš za mnou.