Zklamala som
Chcem umriet,ale nemam silu to ukoncit
Som nic
zrkadlo sa rozbilo a tiene minulosti su spat
Trapne som si nahovara ze je koniec
A teraz tu sedim s prerezanou rukou a neutichajucou depresiou
Uz nemozem dalej
Stale ta ista trubka co sa nepouci s vlastnych chyb
Urobi chybu a uz to nevie riesit inym sposobom
Utekajuci zbabelec
Kebyze uz niesom, zmizne ako para od ust v tuhej zime
Som sebecke nic co sa smeje aby nemuselo plakat
sebecke nic co trpi,pretoze JE
Depresia za depresiou
kedy uz toto skonci?
Uz nikdy.
Najradsej by som dala niekomu rano,niekomu kto za to moze.
Celemu svetu za to aky je
Zacinam si uvedomovat ze najradsej by som dala ranu sebe
za to aka som,za to vsetko,za depresie...
Dátum vloženia 7. 8. 2007 18:23shunka
moj nazor
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1362
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti