Basnicky.sk

Krásny kvet voňavý na sidlisku rozkvitá,
motýlik z únavy sadnúť si naň prilieta.
Sadol si na tmavú korunku princeznej z kvetov,
a pri pohlade na tu živú krasu ani len nepomyslel na to aby opeť vzlietol.
Prezerá si motýľ celý kvet,
vraví si... čo je to? Ved maličkej špinky na ňom niet!

Po chvíli z korunky zišiel
a niečo prekrásne tam našiel.
Rozmýšľa, rozmýšľa..hmmm, čo by to mohlo byť?
veď nič na svete som ešte nevidel tak krásne žiriť!
Žeby dve studničky?
Ale nie...ved v studni je občas voda matna a tie veci sú číre sťa obloha jasna.

Rozhodol sa že nižšie pôjde,
po chvíli mu opeť niečo do cesty vôjde.
Červene sťa z ruže kvet...
Prelietal som celý svet,
ale ruže krajšej na ňom veru niet.

V tom sa kvietok pohol, motýľ sa zľakol a odletel, no na rozlúčku ešte raz ôkol kvetu preletel.
Keď sa rozhodol že pôjde ďalej tak nemohohol lebo ten krásny kvet mu zo srdca kúsok odtrhol.

Ty si moja láska!
Ty si môj kvet...
Ty si dievča od ktorej krajšej niet.

Túžim sa klzať svojími rukami po celom tvojom tele,
a srdce moje do daru odovzdať ti celé.

Túžim ťa držať v náručí a objať ťa, do uška ti pošepkať MILUJEM ťA!