Basnicky.sk

Okamihy

V ríši hier, bosí v krehkej tráve,
úsmevy detských pier,
čo nesú mladosť k večnej sláve.
No prešiel už ten čas,
vnímania detských krás.
Uplynul čas, keď sme sa spolu smiali,
plynul ten čas, keď sme boli malí.

Odvtedy je všetko iné,
ja ťa ľúbim, no ty mňa nie.
Smútok môjho srdca,
vrásky mojej duše,
to nás zrejme osud skúša
a vlastné riadky píše.
Ja chcem ti to povedať,
že vždy ťa budem milovať.

No ty zradne odchádzaš,
ani si sa nerozlúčil,
len hlúpo rukou zamávaš,
akoby schválne si ma mučil.
Každý sme šli svojou cestou, no nebolo to fér,
lebo ty si odišiel a ja nemala som na výber.

A tak čas plynul pomaly
no zároveň rýchlo a kruto,
smutné chvíle vrásky do mňa vyrili
a ja stále neviem zničiť to lásky k tebe puto.
V tom okamihu sa zázrak stal,
môj anjel snov znova pri mne stál.

Skončil svoju nekonečnú púť,
Amorov šíp lásky zas prebodol mi hruď.
Prišiel mi povedať,
že vždy som jeho srdcu kraľovala
a ja mu na to šepnem: „Tiež som ťa vždy milovala.“
dátum vloženia
6. 8. 2007 20:57
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5

    velmi krasne Iwana

    6. 8. 2007 21:31