janka
príbeh
Stalo sa to nečakane no stalo sa to čas ten nevrátime ...
bože ako by som chcela no nedá sa .No stalo sa to Tebe.To auto , ktoré išlo prírýchlo zrazilo ťa Bolo počuť len piskanie gum a rymčanie skla
potom ticho zdesenie chlad ...
Ludia sa ešte nespamätali žo sa tu vlastne odohralo .Všetci sú ako oparení
zavolajte sanitku zvová kto si neznámi
žena ako zbavená všetkých zmyslom beží do telefonej budky
vytača čislo
prosím pridte rýchlo stala sa nehoda ide o minuty
ruti sa sanitka , nakladaju ťa do auta
stihli to ešte
prebudila si sa o pár dni v nemonici
zranená dotlčená
s modrou tvárou , no bola si to ešte Ty
všetko ťa bolelo
citila si smútok nenavisť zlosť prešlo
už veľa stále času no čas sa pre Teba v tejto izbe na chviľu zastavil
no pre iných nie
no Ty si to chcela potrebovala čas
učila si zvovu všetko od začiatku ...
jest , rozprávať písat chodiť
všetko odznova a pomaly
chodili za Tebou rehabilitačné cvičili s nohami bolelo ťa to
no muselo to byť
minúty hodimy sa vliekli
ako dlho ešte už nechcem nevládzem
hodila si po sestričke misku s jedlom
pomyslela si si bože ja to tak nenávidim
kričim , chcem odisť kamsi ďaleko
prečo tu mám ešte zvládnuť to nemá cenu
najlepšieho kamaráta som poslala preč preč nech ma takúto nevidí
no on sa vrátil ako bumerang
nečakala som to
bola som taka zufala strelila som ju pár faciek
lice mi úplne horeli
bol zrazu späť nevedela somn čo povedat
nezmohla som vtedy ani na prepač nehnevaj sa ..
ruky sa mi tiasli
no naozaj si bol tu
ja sa učím zivot žiť odznova
ucím sa odzvovať milovať
a nevavidieť
učim sa znova spoznávať svet
Dátum vloženia 9. 6. 2005 22:51bože ako by som chcela no nedá sa .No stalo sa to Tebe.To auto , ktoré išlo prírýchlo zrazilo ťa Bolo počuť len piskanie gum a rymčanie skla
potom ticho zdesenie chlad ...
Ludia sa ešte nespamätali žo sa tu vlastne odohralo .Všetci sú ako oparení
zavolajte sanitku zvová kto si neznámi
žena ako zbavená všetkých zmyslom beží do telefonej budky
vytača čislo
prosím pridte rýchlo stala sa nehoda ide o minuty
ruti sa sanitka , nakladaju ťa do auta
stihli to ešte
prebudila si sa o pár dni v nemonici
zranená dotlčená
s modrou tvárou , no bola si to ešte Ty
všetko ťa bolelo
citila si smútok nenavisť zlosť prešlo
už veľa stále času no čas sa pre Teba v tejto izbe na chviľu zastavil
no pre iných nie
no Ty si to chcela potrebovala čas
učila si zvovu všetko od začiatku ...
jest , rozprávať písat chodiť
všetko odznova a pomaly
chodili za Tebou rehabilitačné cvičili s nohami bolelo ťa to
no muselo to byť
minúty hodimy sa vliekli
ako dlho ešte už nechcem nevládzem
hodila si po sestričke misku s jedlom
pomyslela si si bože ja to tak nenávidim
kričim , chcem odisť kamsi ďaleko
prečo tu mám ešte zvládnuť to nemá cenu
najlepšieho kamaráta som poslala preč preč nech ma takúto nevidí
no on sa vrátil ako bumerang
nečakala som to
bola som taka zufala strelila som ju pár faciek
lice mi úplne horeli
bol zrazu späť nevedela somn čo povedat
nezmohla som vtedy ani na prepač nehnevaj sa ..
ruky sa mi tiasli
no naozaj si bol tu
ja sa učím zivot žiť odznova
ucím sa odzvovať milovať
a nevavidieť
učim sa znova spoznávať svet
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2021
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lencinocka
no..co povedat? troska je to nezrozumitelne, niektore casti sa dost zle citaju.. aj si preskocila z druhej do prvej osoby a tak.. ale inak dobre.. dvojka, nehnevaj sa..
11. 6. 2005 13:21 - janka (napísal autor básne)
no hej to je fakt vdaka .
11. 6. 2005 13:33 - Tom
hmmmm...no pravdupovediac dam 2jku lebo horsiu znamku ani nedavam ...
tie chyby uz spomenula lencinocka, ja len dodam ze ovela radsej by som si to precital keby to bola proza
13. 6. 2005 20:40 - nereg. Ivuľa
je to smutny pribeh.sorry,ale za 2
17. 8. 2005 21:59