Basnicky.sk

Tridsať jeden výnimočných ľudí....
prvý deň pred školou bezcieľne blúdi....
každý plný obáv- rozmýšľa kam ujde,
veď nevedia čo s nimi o štyri roky bude.
Neskôr v triede sa spolu pozoznamujú,
a slová novej triednej ich strach upokojujú.
Privítala ich milo a veľmi vrúcne,
že to budú dobré roky, prezrádzal jej úsmev.
A úsmev mal pravdu- bol to krásny čas,
počas ktorého sa stali dospeláci z nás...
A ona bola pritom takmer denne!!
Pomáhala nám a vysvetľovala, čo je v živote cenné.
Vždy nás chápala a vychádzala s nami,
dokonca aj vtedy keď sme sa nechápali ani my sami...
Veľakrát sme si nevážili jej dobrotu,
a ani raz nepoďakovali za jej ťažkú robotu.
A pritom s nami rada išla na každý výlet,
a odpustila nám nejeden náš zálet.
Zastávala si nás pred všetkými,
a len občas trápila hodinami triednickými.
Snažila sa vybaviť všetko zachvíľku,
a my sme len šomrali, že nemáme ani prestávku.
Je to proste profesorka skvelá...
a preto teraz naša trieda celá,
chcela by jej poďakovať za tieto štyri roky,
zato, že nám ukázala správne do života kroky...
Za jej obetu o ktorej všetci vieme,
zato jej dnes patrí jedno veľké.......
ĎAKUJEME!!!