Basnicky.sk

Som v meste sám , lampy pouličné už dávno zhasli,
Nie sme spolu , lásku sme prepásli.
Každučkú chvíľu, domov je to len asi mílu,
Náš vzťah sa topil , ako loď uprostred Nílu.

Prenasledovaný tebou , aj keď len v snoch,
To čo sa dialo , nebolo ani pre bláznov.
Modlil som sa stále , na pomoc anjel prísť nestihol,
Slovami a nie skutkami , som ti srdce prepichol.

Šepot lesov –chrániacich prírodné bohatstvo,
Až do mojich uší klesol , pojem bohatstvo bol raz tvoj.
Nevidela si pred nami prekážky , no nevidela si to ani moc ružovo,
Lesk tvojich pier mi oči zahmlil , farbou dúhovou.

Tisíc románov napísaných pre teba a hlavne o tebe,
Čo mali zmysel , boli pravdivé a mali energiu väčšiu ako Bebe.
Poslednou kvapkou nášho spolužitia,
Bolo , keď som bol obvinený so všetkých chýb ja.

A ty si zožala potlesk na otvorenej scéne,
Od diabla , ktorého vplyv je ukrytý v tvojom mene.
A každé ráno , ktoré si vychádzala z bazénu,
Som smútkom v očiach maľoval lásku na stenu.

Keď si vchádzala do kúpeľne a zbadala tu stenu,
Dokreslila si tam seba , bral som to ako vec vysvetlenú.
No keď som sa na druhý deň vybral , že tam vryjem aj svoju podobu,
Tá už tam bola , no však prečiarknutá a pri nej želanie Chcem slobodu.