Basnicky.sk

Život už prestal byť hrou.
Ja blúdim v tunely, nekonečnou tmou.
Priania, ktoré som mala sú v nedohľadne.
Priania, stratia zmysel, ked to so mnou padne.

Sny, tie životné ciele sa tratia.
Ľudia iba za chyby platia.
Dobré skutky už sú preč dávno.
Ako život, pretrhnuté lano.

To lano sa da zviazať.
Avšak da sa všetko vratiť nazad?
Dokážem ľudˇom odpustiť neochotu?
dokážem im vracať nezaslúženú milotu?

Po ulici, ulici žiaľu sama chodím.
Sama niečo hľadám, sama blúdim.
Ako bludička, žialim.
Chodím iba v srdci, s mojím prianím.

S tým prianím, ktoré nikto nepočuje.
A tak na čo ho mám, na čo tu je?
Na čo to prianie zbytočne strážim?
Na čo sa tak veľmi snažím?

Toto prianie zostane len tonom ulice.
Ďalsie z mojich prianí, ktorých je na tisíce.
Tí čo si chránia priania tu zostali.
Tí čo sa ani náhodou nevzdali.

Ja sa vzdám priania, aj ked ma to bude mrzieť.
nesplniteľné priane, vzdám sa, budem musieť.
To prianie, ktoré bolo prvé dlhé rroky,
teraz už nezostáva nič len životne kroky.