Basnicky.sk

Až dokonca života
som chcela byť len s tebou.
Nevediac, že si ma láska k tebe pripúta,
zahorela som nehou.
Tento cit predchádza láske,
preto bojím sa.
Nevyhnem sa však otázke,
čo je to dnes s tebou?
Prečo ma viac nezahŕňaš svojou láskou a nehou?
prečo mi viac nehovoríš všetky sladké slová?
Prečo nemôžeme byť spolu zas a znova?
Prečo nesmiem byť taká "hlúpa",
konať unáhlené činy,
prečo si mi zrazu zmizol len tak bez príčiny?
Otázok je veľa,
odpovedí niet.
Zostal iba prach z týchto suchých viet.
Avšak ty si vzbudil tú nekonečnú lásku,
ona už nedrieme,
do srdca vryl si mi novú vrásku,
obaja to vieme.
Keď sa mi do očí derú slzy a smútok,
moje srdce myslí už len na zármutok,
dusím v sebe plač a triašku,
keď už neverím, že mi dáš šancu prežiť našu lásku.
Nežné pohladenia,
dotyky,
staré známe chvenie,
to naše sladké milovanie,
tešiť sa z toho, že splynuli sme v jedno telo,
to je presne to, čo moje srdce tak veľmi chcelo.
Potichučky odišiel si,
len čo ma premohol spánok,
posledný bozk na rozlúčku,
jemný ako vánok,
cítila som na svojich perách,
ktoré zamrzli po posledných slovách:
"Nechcem nič viac ako byť s tebou,
len teba chcem milovať."
Na tie slová budem hoc aj sto rokov čakať,
kým ma ozvena tvojich krokov nebude mátať.
Stačí ak sem prídeš, do uška mi pošepkáš,
že mi svoju lásku dáš,
keď ma nežne pobozkáš
bude to začiatok našej lásky.
Už si viac nebudeme musieť robiť kvôli tomu zbytočné vrásky...