Basnicky.sk

Oranžové svetlo žiarovky,
plechová hudba z notebooku
a myšlienky na teba.
Medzi štyrmi stenami,
prázdnymi,
ako moje náručie,
v ktorom som ťa nedávno držal.
V kútiku oka slza,
tlačiaca sa von,
ako výkrik z hrdla,
že mi chýbaš.
Nepoznám ťa dlho,
relatívny pojem.
Je pravdou,
že spolu sme boli len krátko,
no ja cítim,
ako by som ťa večnosť poznal.
Každé tvoje slovo,
tvoj dotyk,
či len pohľad,
ma robí šťastným.
Odišiel som,
no ja sa vrátim,
že na krátku dobu nebudeme spolu,
klam,
som preč len chvíľu
a je to večnosť.
Preto len teraz sedím,
premieňam pocity na slová.
Sedím si,
v tmavej miestnosti,
kina v mojej hlave,
premietajú spomienky na teba,
na to,
ako sme si dali prvú pusu,
prvé milovanie.
Že vraj nemám rád,
opakujúce sa veci
i to je klam,
bo sa teším na každú reprízu tvojich bozkov,
tvojich dotykov,
objatí, úsmevov i milovania...
Teším sa na ňu,
ako malé dieťa,
ktoré sa teší na koláčik od mamičky.
Utriem slzu z tváre,
a rýchlo ukončím báseň tak,
ako aj ďalší deň bez teba.