Basnicky.sk

Keby som bola básnikom
a mala by som v sebe ten dar,
vytvorila by som pre teba veršov pár.

Keby som bola maliarom
vykreslila by som ti ten najkrajší deň,
ktorý by nezmizol ako každý náš sen.

Keby som bola hercom
zahrala by som ti malú rolu z divadla.
kde sme hrdinami len TY a JA.

Ale keďže som len niekto, kto ťa oddane ľúbi
a tebe nielen modré z neba prisľúbi,
ale aj splní
každé tvoje rozmarné želanie
a to všetko len na tvoje znamenie.

Ale ty odmietaš moju lásku a posielaš ma preč.
V tom roztržení nenájdem v sebe tú správnu reč,
pýtam sa však seba prečo si to spravil,
prečo si ma zranil,
prečo si mi tvrdil, že predtým si ma ľúbil,
prečo si však ani jednu z tých sľubovaných vecí nenaplnil,
prečo si tomu srdiečku, ktoré ťa tak milovalo
zavrel svoje dvere natrvalo?

Veď ja predsa viem,
že život nie je ružová záhrada,
ale riadne trápenie,
prečo však nedokážem zabudnúť na naše nežné milovanie,
na chuť tvojho sladkého bozku?
Asi nevieš, že si zo mňa urobil len úbohú trosku.

Srdce ma čím ďalej, tým viac bolí,
na teba len spomína,
zatiaľ čo sviečka môjho života pomaly zhasína.

Poslednú spomienku len tebe venujem
a to len preto, že ťa stále z celého srdca milujem.
Ak by si si to rozmyslel,
povedz mi to rýchlo, hneď,
lebo z cesty, ktorou kráčam už niet návratu späť.

Tak sa prosím rýchlo vyjadri,
či sme ešte stále JA a TY,
lebo bez teba sa mi život žiť neoplatí.