Basnicky.sk

Ten pocit,ako ked kráčaš v noci po schodoch do izby a myslíš si že je tam ešte posledný schod, no on už tam nie je.....
a ty preletíš vzduchom.
Poznáte ten pocit?
Kedy sa bojíte a ani neviete čoho?
Po chrbte mi prejde mráz
a do očí sa mi tisnú slzy.
Zabíja ma to nechutné prázdno v mojom vnútri,to nič čo tam ostalo.
Strašné pomyslieť ,že ked zaspím už sa nemusím zobudiť.
Vísť na ulicu s pocitom že už sa nemusím nikdy vrátiť...
A ked sa aj vrátim, zas sklúčená vlastnými predstavamy,zastvorená vo vlastnom svete-svete strachu a nesplneních prianí.
Bojím sa kráčať po brehu tejto mizernej doby,
proste sa bojim.