Basnicky.sk

Stojím tu ...
Na nástupišti „Život“
Postŕhané l všetky odchody,
Tak zmeškám každý autobus...
Nikdy neviem,
kedy pôjde druhý...
Chvíľka nepozornosti,
len sa pootočím,
a Je preč...
Tak čakám...
Lenže už príliš dlho,
prešľapujem na mieste,
nejasne tušiac,
že tam...niekde na druhej strane,
niekde pomimo mňa,
plynie niečo ako svet...
bežný svet...krásny svet...
Pôjdem pešo?
Krôčik za krôčikom,
do stanice „Nádej“...
A možno chytím stopa,
Čo zoberie ma ...
Tam, kde som vždy chcela,
Len som sa bála
nastúpiť k cudziemu človeku,
do neznámeho auta
a nechať sa unášať
až tam...na konečnú...
k nástupišťu“ Šťastie“...