Basnicky.sk

Maggie7  Zobraziť/skryť lištu autora

Dvaja

Vždy keď za mnou prichádzaš
vyzerá to všetko inak
raz si myslím že ťa poznám dokonale,
no vzápätí ma prekvapíš, ako vždy.
Máš to predsa vo zvyku-
hovoriť mi všetko v tajnom jazyku.

Dávkuješ mi svoju nežnosť
ľahučko
akoby mávnutím motýlích krídel,
ja ti chcem dať svoju jemnosť
dostávaš ju vždy na prídel,
len aby si všetko videl,
tak čisto a nevinne ako ja.

Ako slečny v dávnych časoch
pri rytierovi zrumeneli,
ako jemná lesná víla,
ktorá lesom túla sa
po cestách, ktoré nik neobjavil a ani nikdy neobjaví
v kopcoch plných čistej horskej riavy-

ja sa túlam životom,
no svoju cestu toľko krát chránenú
ti chcem teraz ukázať,
viem, že len ty ju pochopíš
a spojíš ju s tou svojou.

Sme totiž dvaja
a silne prepojení,
ako to najsilnejšie spojenie
jedného muža a jednej ženy.
Dátum vloženia 19. 7. 2007 19:19
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2413
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. dummy

    Prídi objím ma...
    precitenosť našich tiel..
    ponára nás do sna..
    a z dvoch sa stáva diel...

    každý chceme niečo iné...
    ja teba..a ty mna...
    kým to nepominie..
    je ta hra úžasná...

    láska..

    20. 7. 2007 10:17
  2. HUD81

    veľmi rád si ťa znova prečítam...

    21. 7. 2007 07:36
  3. milson5

    chválim ťa Maggie

    21. 7. 2007 11:12
  4. Maggie7 (napísal autor básne)


    23. 7. 2007 22:34