Basnicky.sk

Tmavé očí k svetlému nebu dlho pozerali,
kým sa toho,čoho potajomky chceli,hladne nedočkali.
Druhé iné,hoci tak isto tmavé len šťastne žmurkali.
Zasnené oči nekonečne nepríjemne dlho snívali.

Bola to hneď chyba?Nie,všetko bolo tam kde malo byť.
Nekonečne príjemné a na večnosť ukončené.
Záblesk vlkov v oku začal po chíli na koniec dňa vyť.
Slzy boli na dlhú dobu zákonom potlačené.

Svetlé oči svetom chodili nevinne.
Všetko bolo obyčajné,radosť bola otvorená.
Keď sa osudom stretli so zvedavými tmavými,
fáza lásky bola zároveň začatá, a tá stará neukončená.

Ani sa neukončí!Kričali tmavé rozmaznané oči.
Krikom spravili chybu.Začali éru dovolenia a myšlienok.
Tieto to cítili na obe strany,bez nadbytočných písmenok.
Svetlé a druhé tmavé chceli vidieť pohľad pekným tmavým zoči-voči.

Pocit vyvolaný tmavými sa nazvať celkom nedal.
Láska,atmosféra,vášeň boli každým tmavým zazretým okom vyvolané.
No to,čo vyvolávali svetlé bola zmena neba.
Pokaziť si osud, alebo žiť šťastne bolo otázkou formované.

Všetko vidno na očiach.
Pohľad len vedľa nám často postačí.
To,čo vidím ja,ty nemáš v očiach.
Máte obaja viac ako ja, ktorý toho druhého vytlačí?

Myšlienka z oka vravieť nahlas nechcela.
Napriek všetkému to už raz zreteľne vyslovila.
Malými ústočkami bozk tmavým očiam poslala.
Tam kde začala,nechala rúčky, a silno sa držala.