Basnicky.sk

Bol si tam v deň,keď hudba dohrala?
Keď som sa v plači chvela zúfalá?
Povzbudil si ma aspoň slovíčkom,
keď bola mi tak zima?
Chcel si ma chrániť svojím náručím
pred zlobou sveta a pred všetkým zlým?
Či si mi vlasy prehrnul
a šarmom získal si ma?
Či zraniteľnú si ma uvidel
a jedným tancom získal,čo si chcel?
Rozhodol si sa vkročiť do srdca,
čo bolo plné bôlu
a ja som s tebou ako hlupaňa
pri tanci spieval až do rána,
veriac,že sa v tebe nemýlim
hrala som trápnu rolu.
A dnes je môj svet ako zakliaty,
nazdala som sa hlúpo-JA a TY!
môžeme lúbiť jeden druhého,
klamala som sa s nami.
Dnes viem-tá láska bola nepravá,
bolí ma srdce,ktoré prehráva,
ktovie,či sa vôbec zahojí,
len útek zostáva mi.
Pred tým,čo bolo,bude,utekám,
poľami,lesmi,rýchlo,ktovieka m,
v mesačnom svetle,čo tvár plačúcu
osvetľuje mi cestu.
Vyzývala som ťa,zostaň,zostaň len,
kiež zadržím ťa aspoň deň,
no ty sa rýchlo chystáš opustiť
mňa i to smutné miesto.
Klamala som sa v šere nášho sna,
že láska nie je pieseň žalostná,
no o chvíľu,už vidím,budeš preč,
nijaké nabudúce.
Aj usmejem sa,smutný nárekom
sa poddám,že keď budeš ďaleko,
keď ty si silný,budem takou tiež
hoci mi puká srdce.
A sama budem svetom putovať
ja,kamenná a chladná ako ľad,
kým niekde nestretnem lásku ozsjstnú.
Už nemám čoho báť sa.
Keď našu lásku dávno zhltne čas
a rozprestrú sa dialky medzi nás,
keď budem bdieť a do tmy pozerať
v duchu ťa uzriem zasa!!!!!!!!!!!!!!