Ráno sa dívam okolo seba a hľadám v dave Tvoju tvár.
Hľadám slová útechy, ktoré si v duchu
opakujem a presviedčam sa o tom,
že si už dávno prešla.
Poobede prídem
zas a znova
hľadám Tvoju tvár medzi miliónmi
uponáhľanýách hláv bez záujmu o svet,
v ktorom žijú.
Zrezu sa pozriem kúsok naľavo a tam
Ťa konečne zbadám.
Celý červený ostávam stáť uprostred cesty
a Ty mi jednou rukou kývaš.
Usmievaš sa a si ako slniečko medzi stovkami hnilých slnečníc,
ako púpava na štrku.
Keď zatrúbi už aj štvrté auto, pohnem sa ku Tebe.
Srdce mi ide roztrhnúť, ale tvárim sa,
že je všetko v pohode.
Až na Tvoj umelý úsmev.
Jednou rukou mi už nekývaš,
ale druhou stále hladíš chrbát
tomu chrapúňovi,
čo stojí vedľa Teba a mačká Ti zadok.
Od hnevu som červený, potím sa a srdce mi o chvíľu rozmláti hlavu.
No tvárim sa, že je všetko v pohode.
Všetko, až na tvoj umelý úsmev...
Posledná aktualizácia: 6. 3. 2010 16:05
Dátum vloženia 5. 7. 2007 12:57Bielyk
Umelý úsmev
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2278
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti