Basnicky.sk

Taká sama ležím v posteli,
s nádejou,že zmeníš sa,
keď v tom zrazu srdce zabolí
a vraví:"Mýliš sa!

Toľko krásnych dievčat chodí po svete,
tak prečo prave s tebou?
Mnohým ženám hlavu popletie,
musíš sa zmieriť s neverou."

"NIEEEEEEEEEEEE!"-tak náhle preľaknutá kričím,
dúfajúc´,že sa zmýlilo,
i keď viem,že sa ničím,
klamem sa,že to nič nebolo.

Plamienok nádeje už dohorel,
no ja sa tvárim,že ešte horí,
v mojej skúške pohorel,
a mňa,to srašne bolí.

Bojím sa priznať pravdu,
z jedného dôvodu.
Nechcem niesť na chrbte tú haldu,
z jeho podvodu.

Myslela som,že život patrí iba nám,
a ja ten môj,prežijem s ním.
Vtedy som sa pýtala:Bože,koho to mám?
A teraz:S kým som to bola,s kým?

Ľutovala som sa,že som chudera,
keď som ho prvýkrát videla s inou.
No teraz som zmúdrela,
a viem,že s ňou bol aj mojou vinou.

Tajne som prosila Boha,aby mi niekoho nadelil,
keď som v kúte tak sama plakala.
Aby sa so mnou o niekoho podelil,
márne som čakala...

Rozhodla som sa:Prestaň sa trápiť a ži!
Ved prišla si len o jedného človeka.
Ty nebola si chudera,to on bol zlý,
keď sa dal dokopy s tou ženou odvedľa.

Dozrel čas,pozrieť sa svetu do očí,
vstať z podlahy.
Aj keď sa ti možno hlava zatočí,
chce to len trochu odvahy.
VED POTKNUTIA ESTE NEZNAMENAJU PADY...