Basnicky.sk

Syrin  Zobraziť/skryť lištu autora

Ako sa odmilovať

Aké ľahké je zamilovať sa. Stačí na to pár sekúnd. Stačí iba uzrieť toho PRAVÉHO. No aké ťažké je odmilovať sa. Hoc si môžem navrávať, že Ťa už neľúbim, nie je to pravda. Pretože Ťa ľúbim. Aj keby si bol hocako ďaleko odo mňa. Hoc Ťa nevidím aj dva mesiace. Človek hľadá šťastie v láske, ktorá nie je určená pre neho. A tá prináša len utrpenie. Ľúbiť, aj keď viem, že toho človeka niekdy nebudem môcť mať. Aj keď nie je ani štipka nádeje. A stále ľúbiť. A stále čakať... No ruka osudu nezasiahne. Viem, že taká láska priveľmi bolí. Nejednú takú som zažila. No raz... Milovala som jedného chlapca. Bola to dávna láska. Ľúbila som ho. No on mňa nie. Mal ma rád, no len ako kamošku. Ale aj keď bol zadaný, aj keď bol neviemaký hnusný ku mne, stále som ho mala rada. A nedokázala som ho nemať rada. Až raz... Prišlo uvedomenie. Odrazu som zistila, že je zbytočné ho ľúbiť, keď nikdy nebude môj. Zistila som, že odrazu mi jeho úsmev nie je tým najvzácnejším na svete. Už pohľad na neho vo mne nevzbudzoval túžbu. Jeho oči už neboli hviezdami, ktoré mi v tme svietili a ukazovali cestu. Jeho náruč viac nebola teplá a bezpečná. No zmena nenastala v ňom. On sa v ničom nezmenil. Zmenila som sa ja. Uvedomila som si, že je to len obyčajný všedný chlapec, v ktorom som ja videla celý svoj svet. Odmilovala som sa?! Dá sa to aj tak nazvať. A teraz.... Opäť som sa odmilovala. Aj keď by sa mi to zdalo možno pred mesiacom absurdné. Je to tak. Jednoducho - Už ho nedokážem milovať. Nedokážem a už ani nechcem. Odmietol ma a to ma zranilo. No aj tak som milovala. Keď nastalo uvedomenie. No vtedy nastalo uvedomenie aj u neho. Prišiel na to, že stratil to, čo hľadal, no nevidel to vo mne, pretože bol zaslepený. A tentoraz som odmietla ja. Pretože nemohla by som ho mať, ak ho nemilujem. Už nie... Prepáč... No ak by si mi tamto povedal o týždeň skôr, všetko by bolo úplne iné. Láska je zvlášna a krutá. Aká irónia, že odmietne dievča pre to, že sa mu PÁČi iná, no keď príde na to, že vlastne to dievča miloval, no bol zaslepený, je neskoro. Príliš neskoro. A čas sa vrátiť späť nedá...
Dátum vloženia 2. 7. 2007 13:24
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2366
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. HUD81

    tu si osamelá... kde sa túlaš

    2. 7. 2007 15:03
  2. nereg. bosorka

    to ako keby bolo o mne a mojej chorej laske, len ja sa akosi neviem stale zobudit, perbudzam sa den co den, a opatovne zaspavam, no nie a nie sa ZOBUDIT, skocit na nohy a byt oslobodena od citu, kde uz som vyprahnuta, a uz vlastne ani nemam co davat, vycerpala som si lasku, naklonnost, ochotu .... vravi sa , ze staci len davat, a nechciet nic spat, ..... zial, u mna to nefunguje, potrbujem spatnu vazbu 3roky len davam, a ziadna adekvatna spatna vazba, som asi sisi

    20. 7. 2007 15:12
  3. Zimna Burka

    Zdá sa mi to celé paradoxné ale zaujímavé myšlienky.. klin sa klinom..

    27. 7. 2007 15:56
  4. BUBLlNKA

    mylovala som chalana styri roky a co zato nikdy ma nechcel ptom som chodila s inym a zabudla som ten ma skoro zabil tym ako ma nechal trpiet a teraz mam uzasneho chlapca konecne a nemenila by som ho za nic na celom svete stastie k tebe pride aj samo len...najprv pride bolest...az potom stasie cakaj a uvidis...nik netrpi vecne

    15. 8. 2007 00:29