Basnicky.sk

Som vrah, ktorý napreduje,
Svoju obeť nasleduje.
Som vrah, ktorý masky nosí
Obula som kvapky rosy
A nežne ako krásna víla
Motýľa som zahubila.
Motýľa, to krásne zviera
Podrazila vlastná viera,
Viera v krásu duší víl,
V krásu nezabudnuteľných chvíľ.

Je mi ľúto, je to kliatba,
Opevnenie, moja hradba,
Ktorá chráni krídla moje,
Srdce, rozum- obidvoje.

Som vrah, Ja som víla Skazy,
Nepoznáš čo nepokazím.
Kvietok zvädne, tvár hneď zbledne,
Pre môj dotyk ruka skrehne.

Zaspievam ti moje slová
V tieto veľmi zvláštne časy,
Najprv raz a potom znova,
„Odboč do zlej trasy!

Tajomný les, tiene tmavé
Čakajú ťa- no len poď.
Zabijú ťa, veď sú hravé,
Bolesť a strach nezahoď.

Ak odvahu máš- vzopri sa mi,
Veď som iba víla vábivá,
Čas zaspí a my sme samy,
Máš tú šancu- ZABI MA!

Túžim po tom, tvoj nôž cítiť
V mojom srdci hlbokom,
Aspoň raz v ňom niečo cítiť,
V živote zlom hlbokom.“

Som vrah- ktorý zabil, klamal,
Na kúsky ti srdce zlámal,
Netušíš, že hĺbka činu
Skrýva bolestnú tú príčinu.

Lásku chcem no aj sa bojím,
Že v skúške viery neobstojím.
Stále srdce neviem brániť,
Pred láskou ho vždy ochrániť.

Preto trpím, trpieť chcem,
ak netrpím, nežijem.
City nemám pre ostatných,
Ľudia si city nezaslúžia,
Mam korunu tŕňov slastných
Nech sebe a nie mne ublížia.

Neverím ja nikdy ústam
Čo vravia slova prázdne,
"Ľúbim, teba len milujem"
no zabúdajú hlavné,
že nielen ústa, ale srdcia
zhovárať sa musia,
cez jazyk a nežné dlane
radím nech to skúsia.

Čo na srdci to na jazyku,
Úprimnosť je nutná,
Lož tá znie sťa výkrik strachu,
No pravda to je lutna.


A mať srdce na dlani,
A dlaň núkať dôvere,
Neverím že ľúbiš ma,
Skôr uverím povere.

Som vrah čo sám seba ničí,
Svoju dušu úbohú,
Z mojich očí bolesť kričí,
Preto zverujem sa len Bohu.