Basnicky.sk

Môj chabý tieň porodil večer
zo zraku hviezd modrých svetiel
Žiaria mi na úzku cestičku
von z labyrinty mŕtvych pocitov

Keď v súmraku letného slnka
moje kroky ranná hmla plietla
cez lesné jahody som stúpal
hambu a smútok cítim k dúham

Pomáhajú mi Atheniné sovy
zniesť mi odraz z živej vody
ten pohľad netvora ma skolí
keď zabudnutá nevinnosť odkrýva mi oči

Nad zasnežené mramorové hory
ku zlatému slnku vedú moje kroky
Neistý úsmev nočné rany hojí
trhajú sa koreňe z drevenej nohy

Z hory osudu až k oblakom stúpam
krídla voskom sviečok zlepené mám
srdce mi bije úzko a snívam
že vydržim ešte dlho lúče slnka

Lietám ďalej ale z úcty
na zabudnuté hlboké lesy
ďalšiu prekrásnu slzu pustím..