Basnicky.sk

Z drvenej duše zadávna
začala mi hrať Orfeova harfa
na kopci vedľa bájneho lesa
keď jedom kráľa Penteosa
od hada bola usmŕtená
vodná víla Euridyka

Keď som tie piesne hral
aj sám Bachus zacítil žiaľ
Rosa hladila pútnikom tvár,

ohnivé tátoše Hélia zastali,
kvapky dažďa z nebies padali..


Vznešené prestarnuté stromy
keď cez hrubé machy a kôry
tú skleslú melôdiu začuli
koreňmi a listnatými vetvami
k do zeme tieňov k zosnulej víle cestičku mi kreslili


Zronená Harfa z mojej duše
hrala citne a tichúčko v kuse
Vchod do podsvetia sa blížil
vreskot trojhlavého Cerberusa sa stíšil
keď začul ten žalospev trňí
len pozeral sa na mna mlčky..


Cez temnú rieku Styx
nemŕtvy musím prejsť
vyplúva loďka mŕtvých duší
..srdce mi tak úzko buší..

Zostarnutý Cháron v trhavom plášti
nemo z loďky ruku podal mi
Namiesto mince Orfeov spev
živému mi umožnil mŕtvu rieku prejsť

..Bolestná hudba
z hĺbky môjho srdca
vznášala sa cez vriacu temnotu pekla

Stovky mučených spásu v nej našli
Zbesbebé kruté plamene zhasli
cestu mi značili.. neorábali ma
a tá pekelná bezmerná červená hmla
chabo sa predo mnou vytrácala
keď som cez žeravý popol kráčal
až k vranému trónu podsvetia
Persefóny a Hádesa

Ohrial som ich neľútostné
mramorové srdcia bohahrdé
aby zásadi smrti porušili
nech môj chabý sen sudičky nemučili

Hádesové slová boli mi ako med
dovolím Euridyke vratiť sa späť
no kým neopustíte môj zatratený svet
je chabý tieň nemsmieš zazrieť..

..no zazrel som..

Moja harfa hrala márne..
Hadí jed v jej srdci viazne
Voči Penteovmu jedu sú prázdné
aj tie najkrajšie Orcheové básne
..Tieň zaniká v ohni rázne..

..

Mŕtvo žijem v zronenom háji
mojim smútkom prírodu trápim
Zabrnkám nebesiam naposledy
nech ako rozzúrené šelmy
Bachusové zdivené ženy
zlinčujú ma kameňami..


..Rieka Herba vymýva mi
s vlnami sychravímy
z mojej odťatej hlavy
všetky krásne spomienky..