Basnicky.sk

Často stáva sa to,
že niečo, čo stojí zato,
nepovedané v hrdle ostáva to stáť.
A až keď neskoro je na to,
zrazu človek chcel by všetko povedať.

A tak možno chcel som vtedy niečo riecť,
keď videl som Ťa smiať.
Myslím, že túžil som Ťa zviesť...
A sny si s Tebou priať.

No ostalo to nevypovedané...

Teraz, keď spomeniem si na Tvoje vlasy,
do ktorých túžil zaboriť som tvár...
Myslím, že chybu urobil som asi...
Ach, ja neviem, čo som sa tak bál.

Tuším, že mal som Ti to povedať.

Často vidím Tvoju tvár, Tvoje pery, líca, nos...
To všetko chcel som vo svojich dlaniach ukrývať a hladiť.
Ja vzlietol by som ako Ikaros,
no oheň lásky by mi nikdy nedokázal vadiť.

Ja cítim, že mal som Ti to povedať.

A tie Tvoje oči, tie žiarivé oči...
Do nich túžil som sa dívať stále.
Mne ešte dnes sa z nich hlava točí.
Ja musím na ne myslieť neustále.

Teraz už viem, že mal som Ti to povedať.