Tvoj úsmev ti zmizol z tváre,
spomínam ked naše tela ležali v tráve.
Ked prejdem okolo teba,
pri tebe som spoznala samu seba.
Tvoje oči k inej ma zmenili,
tvoje slová v srdci ma veľmi boleli.
Navždy nezabudnem,
ked sme boli schúlený pod závojmi perinami.
Navždy nezabudnem,
ako všetci v škole utekali za nami.
Osud mi ťa priniesol,
i vzal.
Vo snoch vidím ako si v náruči niesol,
k pestrej lúke si ma vzal.
Hlasy stebiel sa s nami hrali,
teba ku mne hnali.
Ale teraz ked koniec sme si povedali,
dnes sme toho obaja ľutovali.
Ja ťa ľúbim to viem,
a ak smiem.
Naposledy objať ťa,
a či pobozkať ťa.
Najdôležitejšie je však či si ma ľúbil,
a či ma ľúbiš tak ako si mi to sľúbil.
Ja svoj sľub plným,
možno preto môj sen je až takým zlým.
Dátum vloženia 28. 6. 2007 17:50ALi
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2711
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti