Basnicky.sk

Plakalo dievča láskou sklamané,
plakalo pre jeho srdce kamenné.
Plakala preto, lebo v tú chvíľu zistila,
že ho už navždy stratila.

V ten deň poslednýkrát zahľadela sa do jeho očí,
nechápala, prečo sa to všetko takto končí.
Nevedela si predstaviť svoj život bez neho,
nik nevedel ako ju to veľmi bolelo.

Cítila sa ako bodliak medzi dvoma ružami,
ako tmavá prekážka medzi farebnými stenami.
Mal si ju preto aby si zabudol,
potom si ju však ako handru odkopol.

Bol si jediný komu naozaj verila,
krutá pravda však všetko zmenila.
bez teba bola ako tieň bez života, bez duše,
ako poľovník s ostrým šípom, no bez kuše.

Smiala sa no jej srdce krvácalo,
všetko sa jej v mysli opäť vynáralo.
Nechcela spomínať, vedela že to zmysel nemá,
no srdcu sa ale rozkázať nedá.

Spomínala na prvé bozky, prvé objatie,
na všetky tie krásne slová...
Brala to všetko ako prekliatie,
na niečo čo už nechce zažiť znova.

Dievča ešte stále plače,
chce ho mať pri sebe,
neverí však v lásku ani v šťastie,
neverí už v NIČ! A to len vďaka TEBE!