Basnicky.sk

Zabudnutá ľudia nevedia že žijem,
V samote so strachom sama sebe ubližujem!
Zabudnite na mňa a navždy zavrite tie dvere,
Lebo bude tu prievan, sám zo sebou sa perie!
Možno táto báseň žiadny zmysel nemá,
No nenapísať sa mi nedá,
Slzy v tvare kvapky zmenili sa na prach,
V duši samota ma suší, ovládol moju dušu strach.

Zabudnutá v sfúknutých sviečkach,
Odovzdaná v protiľahlých priečkach,
Strach, zrada a boj vo mne krúžia,
Samotná a krása zmytá, odtrhnutá ruža.
Slzy zaliate v očiach planých muža.
Zabudnutá a nechaná tak,
Bez ostatných slobodná ako vták!