Basnicky.sk

V tichosti
sa lámu vlny o breh,
pri ktorom stojím
a snažím sa o rozbeh.

Moje nohy neposlúchajú
a moje oči nevidia.
Sú zaslepené láskou
a moje kreácie slzy spochybnia.

Snaha bola,
uznávam.
Ale bez slova sa jednoducho
nikdy nestrácam...

Ale moje myšlienky
slabý vietor unáša.
Na jazere robí vrásky,
ktoré sa len tak zjavia...

V kolenách cítim,
náhlu slabosť.
Som premrznutý
takmer na kosť.

Po chrbte mi ktosi,
rukou prechádza.
V očiach mám chlad,
rýchlo sa potácam.

Do diaľav idem,
z rúk svoj osud nespúšťam.
Opustil som srdce,
viac nič neskúšam.

Ruky sa mi trasú,
duša odlieta.
Je tmavá noc,
krásneho leta...