Stavam sama na kraji brehu..
premyslam preco utrpela som prehru..
premyslam,dumam..
stastie asi nemam..
Nemam a vlastne naco...
Stojim a na vlasy mi pada dazd..
pada a jemu jedno ci mi vadi..
ale nevadi..
ved je dazd..
Stojim a do oci mi fuka vietor..
sam viem,ze ma to boli..
A dalej fuka..
kym rany srdca nevyfuka..
Stojim a pod nohami...
sa mi blato hromadi..
no mne to vsak nevadi..
Stojim a pred ocami mi blesky slahaju..
Slahaju a stromy zlamaju..
Stojim a slnko mi pali na telo...
telo hori ako to cez burku chelo..
Stojim a do vlasov mi padaju listy..
listy,ktore strom opustili.....
Stojim a po tele mi steka pot..
ktory bol sposobeny teplom..
Stojim a konce vlasov sa mi menia na cencule..
no mne to nevadi dalej stojim..
Stojim a v ociach sa mi blystia plamene..
Ktore sposobili blesky..
A znova....
len stojim a stojim.....
A znova......
len pozeram a pozeram.....
A znova......
len trpim a trpim....
A znova....
len stojim a stojim..
A znova.....
mi nic nevadi a nevadi....
A znova...
len premyslam a premyslam...
ZE MOJE SRDCE SI VZAL ON!!!
so sebou ked odchadzal......do koncin.......ked umieral....moje meno povedal...a to,ze ma miluje a odvtedy len stojim a stojim
Cely moj svet odisiel s nim...
Uz mi nic nevadi ani ma neboli..
Len stojim...............................................................................................................
Dátum vloženia 23. 6. 2007 12:30michaleeenka
Stojim
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2390
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti