Basnicky.sk

Stojím vo svojej izbe.
V izbe čiernej a prázdnej.

Sme tu dvaja. Ja a obrovská mršť na okno mi klope. S hrôzou pozorujem to, čo sa deje vonku.

Neskutočné, bláznivé absurdné.

Bojím sa. Mám strach sa pohnúť, bojím sa dýchať, ba čoilen okom mrknúť.

Vetrisko silný, so stromom sa hrá sťaby pierko. Kvietky polomŕtve k zemi sa skláňajú, umučené a dobité obrovskými kvapkami dažďa.

Naraz všetko stíchlo. Počul som vlastný dych. Ostala len tma. Oslepujúce blesky ju pretínajú od hora na dol.

Netrvalo dlho a čierno-čierna tma zmizla aj so svojimi pomocníkmi. Na oblohe zaujala svoje miesto noc a zažiarili prvé hviezdy.

Už som sa nebál, vedel som že všetko bude v poriadku.

Len kvietky.... pre ne bola dnešná noc tá posledná.