Basnicky.sk

Nadávam okoloidúcim, ako rýchlo kráčajú.
Najmä vo veľkých mestách to tak býva.
Keď mám kŕče v bruchu, na tvári bledé pásy,
a pod bránou kľačím, čakám.
Aj vtedy ma obíde najlepší priateľ toho, komu by som dovolila, aby mi rozčesal vlasy.
Nadávam ľuďom, že zbytočne bežia za maskami do salónov krásy.
Ako len ma len zanedbávajú a prírodné veci tiež.
Ja nie som vždy len dievčatko s úsmevom a lízatkom, čo obchádzate.
Viem čarovať, volajte ma ako chcete.
Už mám istú prax.
Nevravím, že sa musíte báť, no asi nemám inú možnosť.
Po tráve sa nemá stúpať, iba sedieť.
A potom sa strašne rozzúrim.
Lopatou budem mlátiť tých, čo neveria mojej sile.
Prečo píšem len trápne básne o tom, aká som neprekonateľná.
Keď so zlou náladou odvrkujem rodičom a 6 krát za deń sa prechádzam.
Keď sa teším na marihuanové eufórie a robím si vrásky okolo nosa.
Keď chcem len to jedno.
aj Sex.
Keď bezbožne prosím svoju silu o pomoc.
Keď prepadám nervóze.
Keď mi ušami prechádza len mólová tónina?
Pokrytcov z duše neznášam.
Idem do kúta.