Basnicky.sk

vstať,
telo chce spať,
nechce sa mu byť,
chce sa mu plakať,

nie vždy
sa mu chce žiť,
niekedy len hniť
v zemi práchnivej,
chladivej i slnkom pálivej,

o čom to tu je,
keď slzy v očiach pália,
keď šťastie sa vzpiera,
tak slabú chuť má žiť,
pomaly umiera,

čo urobiť,
nech smeje sa zas,
nech slzy zamrznú,
nech netrápi sa viac.

Svet je tu pre mňa,
nie ja preň,
svet sa nepýta,
či zostať chcem,
len díva sa z diaľky,
ak nie som s ním,
odvracia svoju tvár,

je nanič,
keď nechráni ma,
nebráni mi žialiť,
vie sa len chrbtom otočiť,

načo taký svet,
i žitie zbytočné,
keď umelé je všetko,
to krásne je navždy preč,

...načo?!