Basnicky.sk

Tmavý oblak zahalil hviezdu,
jedinú svietiacu na cestu.
Hviezdička moja, nevzdávaj sa,
odožeň mi ten čudný mrak,
nech sa nikdy nemusím báť.

Tichučkým hláskom pýtam sa,
to všetko je len pretvárka?
Vysilená zlom a bojom
so slzovým tokom z lží
sťa najostrejšie tŕne ruží,
odvetí mi slovkom, vetou,
nech netrápim sa týmto svetom.
Že je zlý a krutý stále,
že len láska môže vyhrať,
že zlu sa musím vyhýbať.

Ja s nemou slzou v oku,
myslím na tú lásku,
čo pre ňu som bojovala,
čo ma už veľakrát sklamala
a málo šťastia do srdiečka mi vliala.

Nechcem nič len pokoj v duši,
nech trápenie ma opustí
a zas nový deň zakúsim,
aký je plný lásky a nehy,
aký je plný tepla a skvelý.

Hviezda zhasla pre prehratý boj,
už nikdy nezasvieti mi pred dom.
Odišla mi a ja som stratila smer,
sama seba pýtam sa,
prečo láska vzdala sa...