Basnicky.sk

Neviem co pisat...
ako to vyjadrit?
Snad ani tisíckami slov by som nevyjadrila to,co teraz citim.
Ako mam chvile stravene s tebou
opät ozivit?
Akoze ich mam vratit?
Kde si? Stale sa desim...
Ved som taka sama!
Sama, ako kvietk na púšti.
Ani priatelia mi uz nedavaju to,
co som kedy mala.
Radost, smiech a pochopenie...
Kde su tieto vzacne chvile?
Kde su moji priatelia?
V smútku a vo veľkom žiali vzdy som
umriet chcela
a prave v tých ťažkých chvíľach chybali mi priatelia.
No ako by to takto malo byt.
Ty vryl si sa mi do mysle a do mojho srdca,
už mam prečo existovat,
už mam prečo žiť.
Možno nie je ani šanca že ťa opäť stretnem.
Mam snaď pre to plakať?
Či do zimi čakať?
Jedno viem však celkom iste-
NIKDY NEZABUDNEM!