Basnicky.sk

Krásna tvár žiarivá, za ňou však rana veľká ukrytá.
Smejúce sa očká radosťou, za nimi však bôľ
a starosť je ich pestrosťou.
Smejúce kútiky úst zvučiace, to sú stony kríža
sťa za nimi zuniace.
Tichý hlások jemne prediera sa von,
za kždým však počuť, iba veľký ston.
Líčka rozpálené od ohňa, čo spaľujú ma každým dňom,
tá červeň klamlivá je iba úder osteňom.
Keď však žmurknem a úsmev vyčarím, vtedy zistím,
že každého ním obdarím.
Rozveselím zarmútené, vyslobodím utrápené, odbúravam strach a hnev,
vyháňam tým všetok tieň.
Skľúčenosť už odísť musí, bo tá u mňa, už miesta neokúsi.
Zasadím ja iné čary, radosť a pokoj do každej ľudskej tvári.
Svetlu a pravde možnosť dám, nech temnu ukáže,
akú hru ja teraz hrám.
Ukáže, ako krásne svietiť vie, že svetlo navždy žiariť zostane.
Potom príde odlesk z neba, zasiahne naše choré telá.
Prebudí sa iskra v nás a smerovať náš život bude zas.