tieň pokryl všetky moje sny
všetko moje úsilie sa premenilo na prach
je to koniec nezačatej hry.
a to čo som pokladala za realitu je v spomienkach!
V spomienkach je a ostáva môj beznádejný život
v ktorom nepočujem zvuk nôt!
Znova sa pokúsim vstať a nespadnúť
Mať všetko a nemať nič!
Teraz nenechám moje srdce splanúť
a po chrbte plieskať bič!
Odtrhnem sa od tohto sveta
A preletím preč
Nepoznám nič horšie ako samota
Keď vietor jemne pofukuje viem že žijem
A to čo neexistuje sa zdá byť skutočné
Neviem kedy skutočné šťastie nájdem
Ale musí to byť prekrásne.
Pocit slobody sa zdá byť nepoznaný
A v hĺbke sŕdc ukrytý.
Preto sa necítiš porazený
A nechceš byť láskou zničený...
Keď sa svetlo v mojich očiach ukáže
Nepochopím prečo ma niekedy navštevuje
Robím veci ktoré mi káže
Ale nikdy ma neunavuje!
Pokúsim posledný krát začať odznova
A premýšľať nad tým prečo.
Nemusím sa pozerať za seba
A stále hľadať niečo!
Dátum vloženia 15. 6. 2007 13:35p-o-ll-y
UŽ DÁVNO!
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1900
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Dummy
prenádherne krásne
a tak smutné...
hovorí sa, že sloboda
ale len samota ťa bodá
treba veriť, že raz príde ten pravý
čo z teba navždy milujúcu spraví
budete sa vo vánku unášať
a oblečiete sa do spoločných šiat...
15. 6. 2007 13:47