Basnicky.sk

na srdci mi praská kameň
.. rozkvitol sa vo mne plameň..
ako Fénix z popola
..kvitne slabúčko..
ten krechký plamienok znova
..ľahúčko..

Zazrel som malebné lúky
zdobia ich farbisté dúhy
..nádej vo mne blúdi..
ked cez zasnežené lesy prúdi
krištálova rieka (tvoje vety)
ligocú sa ako kvety

prekrásne sú tvoje stromy
nechce ti ich nikto sloniť..

Spomienky žiaria skromne
tisíc zázrakov zahmlene kvitne
..všetko čo bolo krásne..
neraň že sú trápne
..sú príliš vzácne..
stráž ioch v sebe
..i keď sa už nestretneme..

Keď v reči ti zaleskne jar
v mojej duši zasvietí máj
..možno práve dnes..
mi nezoberieš
moj krechučký sen
..iba preto,lebo len
tak strašne málo od teba chcem..

kde vidíš stále
nabité zbrane
..preboha..
veď strašne dávno bezmračná je obloha..

Tak som tu..
podávam ti ruku
tíško .. a bez hluku
možno práve dnes z nás priatelia budú

..ale prsty mi zastavíš..
moje slabučke utrápené
srdiečko rozpálené
ľadovím snehom ochladíš..


pre tas.