Basnicky.sk

Mŕtve dieťa prenasledujúce ma...
Opäť padla výčitka...
Zas sa mi vkradla do sna.
Hľadím do budúcna.

Včera som plakala,
ronila slzy.
Dnes sa Ti vysmievam,
už Ťa neprecením...

Čierna hriva divého koňa,
pred očami sa mi mihá...
Kôň bez sedla...
Unášajúci ma...

Neexistujúce pravidlá...
Tu velí len tieseň...
V hlave sa mi ozýva,
mŕtveho dieťaťa pieseň.

Kvíli a mňa trhá na dvoje,
hlasom svedomia kradne mi slobodu,
Nemyslím, nevímam... Len krik v hlave.
A nikto ma z koňa nezhodí...

Splívame v jedno.
Tichým mlčaním
najavo mi dáva,
že za chyby sa platí...

A predsa ma nezhodí...
Chce aby som trpela?
Nie... Len ukazuje cestu,
ktorou som sama sa vybrala...

A všetky následky...
Všetky tiene...
V ktorých moje konanie
má počiatky.

No búrka nás našla,
zabila koňa a mňa navrátila
opäť do môjho sveta.
A teraz sa Ti smejem do očí...

Pretože osud stojí pri mne!