Basnicky.sk

človek
taký malý a sám
medzi skalami
spína ruky
a tvár k nebu obracia
tiché slová šepká nepočutý

ledva šepká
no slová rozochvejú balvany
a ozvena mocne navracia sa
až zapraští tá nepohnutá masa

a ten malý človek
nesie si svoj kríž
ako mravec tríma ťažké bremeno
hoci sily prevyšuje mnohokrát
krok za krokom
len vpred, len nezastať

no kde sa berie v ňom
tá netušená sila
že človiečik
v rukách skaly na prach premení
a znova napriek tuhej bolesti
on dvíha ten náklad ťažkostí ?

možno z tej chvíle
keď spína ruky
a k nebu tvár obracia
aby v tichu šepkal
sám a nepočutý...